
Taxonómia koordinácie multiagentových systémov a poučenia pre výrobu
Príspevok AWS predstavuje taxonómiu koordinácie multiagentových systémov ako rozhodovanie o toku práce a zodpovednosti. Vzory rozdeľuje do dvoch úrovní. Tier 1 zahŕňa deterministické riadiace toky, ktorých cesta je známa vopred. V Tier 2 vyberá ďalší postup model počas vykonávania. Odporúčanie je začať priamym volaním modelu, pri známej ceste siahnuť po Tier 1 a Tier 2 použiť až vtedy, keď sa čiastkové úlohy objavujú počas samotnej práce.
Deterministické pracovné toky
Najjednoduchším vzorom Tier 1 je sekvenčná pipeline. Poradie uzlov sa určí pri zostavení a výstup každého uzla vstupuje do nasledujúceho. Tento tvar je vhodný vtedy, keď možno kroky a ich nadväznosť stanoviť vopred. Podmienený workflow k tomu pridáva vetvenie podľa logiky. Môže tiež zaviesť ohraničený počet opakovaní a po ich vyčerpaní odovzdať prípad človeku.
Podmienený router najprv klasifikuje každý vstup a následne pre jednu požiadavku spustí presne jednu spracovateľskú cestu. Nie je to súbežné spracovanie všetkými vetvami, ale výber jedinej vhodnej vetvy na základe klasifikácie.
Paralelný workflow je určený pre nezávislé čiastkové úlohy. Tie bežia súčasne a ich výsledky sa neskôr spoja v kroku fan-in. Ak jedna cesta zlyhá, opakuje sa iba táto cesta. Celkovú latenciu preto neurčuje súčet časov všetkých agentov, ale najpomalší z paralelne pracujúcich agentov.
Keď cestu vyberá model
Pri plánovanej orchestrácii udržiava centrálny orchestrátor explicitný plán. Rozdeľuje prácu na časti, prideľuje ich nezávislým bezstavovým pracovníkom, sleduje postup a pri zlyhaní opakuje iba prácu neúspešného pracovníka. Handoff používa lokálne delegovanie medzi rovnocennými agentmi. Spolu s riadením sa prenáša validovaný stav úlohy, podporné dôkazy aj nevyriešené otázky.
Konverzačné vzory používajú spoločnú konverzáciu, ktorej správy vidia všetci agenti. Stav je v nich implicitne uložený v histórii rozhovoru. Poradie môže byť pravidelné, napríklad round-robin, alebo ho môže vyberať model. Odlišným a nákladnejším prípadom je debata: viacerí agenti nezávisle posúdia rovnaký vstup a ich závery sa následne zosúladia väčšinou, hodnotiacim agentom alebo eskaláciou. Príspevok tento vzor vyhradzuje pre rozhodnutia s vysokými dôsledkami a nízkym objemom.
Antivzory a bezpečné hranice
Medzi identifikované antivzory patria agenti s priveľkým počtom nástrojov, neohraničené slučky opakovaní, textové odovzdávanie bez schémy, zbytočné multiagentové návrhy a vykonávanie zásahov v reálnom svete bez schválenia. Spoločným praktickým dôsledkom taxonómie je voliť najjednoduchšiu architektúru, ktorá zodpovedá tomu, či je cesta riešenia známa alebo sa musí objaviť počas práce.
Poučenia pre výrobu
Vo výrobnom prostredí príspevok odporúča ponechať riadenie PLC, SCADA a MES deterministické. Agenti majú pozorovať, analyzovať a odporúčať, nie nahrádzať tento riadiaci základ. Bezpečnostné obmedzenia majú byť externými deterministickými ochrannými pravidlami. Pred vykonaním zásahu má nasledovať validácia a schválenie na úrovni primeranej danému zásahu.
Prevádzkový model má byť hybridný. Edge systémy zabezpečujú časovo citlivú lokálnu analýzu, zatiaľ čo cloudové systémy slúžia širšej analytike a preškoľovaniu. Pamäť agentov sa má viazať na pracovnú zmenu: každá zmena sa končí štruktúrovaným odovzdaním informácií ďalšej posádke. Takéto rozdelenie spája lokálnu časovú citlivosť, širšiu analytiku a jasný prechod medzi zmenami bez toho, aby sa agentom odovzdalo deterministické riadenie výroby.
Celý rámec tak nestavia počet agentov na prvé miesto. Východiskom zostáva priame volanie modelu. Deterministické vzory majú zmysel pri známej ceste a modelom volené vzory vtedy, keď prieskum počas vykonávania skutočne odhaľuje nové čiastkové úlohy. Podrobnosti uvádza pôvodný príspevok AWS.